Jiří Dynda je autorem překladů pramenů ke slovanskému pohanství a několika studií zaměřených na slovanskou mytologii z komparativní perspektivy, kromě toho je také pracovníkem Slovanského ústavu Akademie věd ČR. Přijal naši nabídku rozhovoru a my se jej zeptali na několik otázek z jeho oboru.
Koledování dnes vnímáme jako svého druhu dětskou hru: skupina mladých chlapců se dvakrát do roka vydává po domech a snaží se vybrat buď peníze na charitu či získat plné tašky sladkostí a vajíček. Ve skutečnosti však jde o starobylý zvyk, sahající svým původem hluboko do předkřesťanských časů, který úzce souvisí s vírou v návrat zemřelých o našich nejdůležitějších svátcích – Vánocích.
Keďže k oslavám Vianoc (pre niektorých z nás slnovratu) pre mnohých neodmysliteľne patria knižné dary – či už blízkym, alebo hoci aj sebe samému :) –, prinášame niekoľko odporúčaní, ktoré, pevne veríme, našich čitateľov zaujmú.
Takzvané staré pověsti české mohou skrývat překvapivé mytologické motivy. Jednou z nich je i vyprávění o dívčí válce.
Dívčí válka patří do cyklu pověstí, které máme neodmyslitelně spojeny s naší národní identitou. Odkud se ale vyprávění o válce mezi muži a ženami vzalo?
Jednou z vecí, ktorá nás odlišuje od našich prapredkov je, že praveké kultúry nepoznali písmo. Gramotnosť vedie k úplne inému zaobchádzaniu s informáciami – ich šíreniu v priestore a zachovaniu v čase. Pravekí ľudia tento problém riešili napr. aj pomocou tzv. pamäťových špecialistov, alebo zdieľaním symbolov a znakov so všeobecne platným a zrozumiteľným alebo naopak špecificky diskriminujúcim významom (významom známym užšiemu okruhu osôb). V súčasnosti pozná dopravné značky takmer každý – aj nevodiči. Rovnako rozumieme ikonám na displejoch alebo emoji.
Pro porozumění avarským dějinám je klíčové pochopit, co jejich společnost drželo pohromadě. Teprve potom zjistíme, co je hnalo za kořistí a vysokým tributem.
Ak chceme porozumieť, odkiaľ sa vzali pyramídy v Gíze, musíme pozornosť zamerať mimo gízsku plošinu... na historické a náboženské súvislosti. Širší kontext, ktorí fantasti, čo pyramídam v Gíze pripisujú absurdne starý vek, tak radi ignorujú.
Kráva zaujímala v indoevropské kultuře speciální místo. Stáda hovězího dobytka byla měřítkem bohatství, a tak i symbolem statutu svého vlastníka, jeho moci a vlivu. V tomto článku se však podíváme na krávu ve smyslu samice skotu [1], která měla výrazně mateřské konotace a jako taková byla přirovnávána k samotné Zemi, která nabízí svou širou náruč svým dětem – lidstvu neboli pozemšťanům.
Poetické formulácie vyplývajúce z „posadnutosti“ slávou odhaľujú, že veľkolepé indoeurópske hrdinské príbehy spájajú korene siahajúce do obdobia pred viac ako 5000 rokmi – do obdobia neskorých Praindoeurópanov.
Čo všetko zahmlieva hľadanie identity obludného zabijaka, ktorý v 18. storočí v odľahlom francúzskom regióne Gévaudan zabil viac ako sto ľudí? A o čom vypovedá historický kontext útokov – môže práve on poskytnúť presvedčivé indície, čím bola Gévaudanská beštia skutočne zač?
Kočovní Kumáni jsou v porovnání s mnohem slavnějšími Huny, Avary a Mongoly opomíjeni, navzdory tomu, že výrazně zasáhli do dějin Uher a celé střední Evropy. Abychom pomohli s šířením povědomí o těchto nomádech, jsme se obrátili na Michala Holeščáka, vědeckého pracovníka SAV a položili mu několik otázek o životě ve stepi, kumánské historii a ztvárnění života kočovníků v popkultuře.
Mezi známějšími slovanskými božstvy je Simargl asi tím nejzáhadnějším. Nedostatek informací ponechává badatelům pouze etymologické spekulace. Tento bůh je pro nás totiž jen holé jméno zmíněné v Pověsti dávných let a Kázání jakéhosi milovníka Krista.
Prvá podrobná archeogenetická štúdia zameraná na populačnú históriu konkrétneho regiónu odhalila viaceré doposiaľ nerozpoznané migrácie.
Tešiť sa môžete aj na exkluzívny obsah. (Link v článku.)
Pred takmer tritisíc rokmi vznikli na našom území reťazce väčších či menších drevozemných opevnení, niekedy v konštrukcii využívajúcich i kameň. Podľa archeológa Ladislava Veliačika ich len v rámci areálu lužickej kultúry vyrástlo zhruba 80 [1]. Zvyšky niektorých dodnes dosahujú monumentálne rozmery. Čo viedlo k ich vzniku?
Dobrotivý a múdry „otec“ biblického Boha Otca v nebiblických prameňoch doby bronzovej a doby železnej.
Čelenky patria v staršej dobe bronzovej (2300/2200 – 1600 pred n. l.) medzi pomerne zriedkavé nálezy. Okrem hromadných nálezov ich nachádzame takmer výlučne v ženských hroboch [1]. Jeden z výnimočných exemplárov sa podarilo objaviť v moravskej obci Pravčice.
Geológia vyvoláva všemožné asociácie – kamene, nerasty, skameneliny, bane, minerály, drahé kovy. Tí zasvätenejší si možno predstavia pivo, geologické kladivo či dokonca vrt. Na geologická mapu si zrejme nespomenie nik, hoci ide o základný pracovný nástroj geológov.
V renesančním Polsku se rozšířila móda spojovat Slovany se starověkými Sarmaty. Tato teorie se později ukázala jako nesprávná, raně novověkému polsko-litevském státu však pomohla vybudovat novou ideologii, která dokázala nesourodý útvar udržet pohromadě.
Můžu se to zdát zvláštní, ale vlk patří k těm zvířatům, která mají, alespoň v indoevropském kontextu, své místo ve svatební symbolice.
Každý pozná Keltov, Rimanov, starovekých Grékov či Peržanov. O Skýtoch sa však nenatočili filmy, ani seriály, hoci boli v staroveku nemenej významným kmeňovým zoskupením.
Neďaleko Košíc v katastri obce Nižná Myšľa stálo v dobe bronzovej jedno z najväčších a najvýznamnejších súdobých opevnených sídlisk. Osídľoval ho ľud otomanskej kultúry, či správnejšie otomansko-füzesabonského kultúrneho komplexu. V miestnom archeoskanzene sa 21. 8. uskutoční demonštrácia zbraní a vojenstva doby bronzovej a stredoveku. Opätovne sme sa teda obrátili na Štefana Olšava, jedného zo spoluorganizátorov podujatia a doktoranda na Archeologickom ústave SAV v Nitre, aby našim čitateľom povedal pár slov o „bojovníkoch doby bronzovej“.
Geoinformatik Tibor Lieskovský odhaľuje často celkom nebadané stopy dávneho osídlenia. Okrem výskumu na našom území sa zúčastnil taktiež najväčšieho archeologického lidarového projektu na svete v Guatemale. Ako sa vo svetle lidarových dát líšia archeologické pamiatky „krajiny Mayov“ od tých zo Slovenska? Čo všetko odkryli a dokážu odkryť lidarové výskumy? A prečo sa pri využívaní tejto metódy vynárajú zásadné morálne a etické dilemy?
Ilýri žili na Balkáne. Ilýri žili v strednej Európe. Ilýri žili vo východnej Európe. Ilýri žili v Malej Ázii. Ilýri žili na Apeninskom polostrove. Ilýri žili na Britských ostrovoch. Zdá sa vám to prehnané? Nie ste sami.